Rozhovor s Adelou Druskovou o novom albume Okná dokorán

Niekoľko slov na úvod...

Nový album Okná dokorán vychádza po desiatich rokoch. S textami môjho muža Petra Lipovského, ktoré boli schované v jeho skrini. To, čo som v nich našla, boli slová lásky a jeho prorocké predpovede. Pomohli mi žiť. V istom okamihu som si zreteľne uvedomila, že „bolo, je a bude“ je jeden a ten istý pojem, ktorý žijem. Vo viere zo dňa na deň. Viac o tom hovoriť nedokážem, preto som sa rozhodla urobiť rozhovor s tebou, ty mi dúfam nebudeš klásť novinárske otázky, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede. Najdôležitejšie je v hudbe cítiť, veľa sa o tom hovoriť ani nedá. Náš nový album obsahuje dvanásť piesní, 12 príbehov, ktoré sa prepájajú v čase a všetky spolu súvisia. Hudbu skomponoval Milan Vyskočáni. Nádhernú. Môj prvotný pocit po vypočutí nahrávok bol, že naložil muzikantov na zaoceánsku loď a precestoval Blízky Východ, Balkán, Indiu, Budapešť, Moravu a vrátil sa domov... Milan cestuje za hudbou tam, kde sa mu chce a kde ho vedie text piesne. Možno preto sme tak dlho nevydali album, lebo zbieral muzikantov tam, kam práve doplával a kde našiel muziku.

- Szidi, máš krásny dom a božskú záhradu. Je to park s množstvom okrasných stromov. Keď si prezerám booklet albumu, nemusím sa pýtať, kde vznikla väčšina fotografií. V tejto záhrade. Čím je pre teba tvoja záhrada?

: Krása, pokoj zo stromov a vtákov. Občas sa tam v tichu, keď nikto nekosí, stane niečo, čo vo mne vyvolá otázku: „Čo to bolo?“ Pomenovala som to lúčom, dotykom. Je to neopísateľné slovami, lebo sa stratí podstata. Toto sa deje v mojej záhrade, kde utekám od sveta a čakám, kedy sa mi to opäť stane.

- Vieme o tebe, že maľuješ obrazy. Ako sa maľuje album?

: Keď idem maľovať, nachystám si farby, štetce a zároveň musím mať aj rám obrazu. Tak je to aj s textami. Dívam sa na slová, cítim ich, pospevujem si, vidím obrazy. Potom trpezlivo čakám na hudbu, ktorá ma zavedie ešte inam. V štúdiu ma premkne najsilnejší pocit, pri ktorom sa pustím ako z kopca, a vtedy pieseň sadne a príde s ňou ľahkosť. Občas sa však stane, že pieseň hneď nesadne. V tej chvíli by si ma nechcela ani vidieť, ani počuť.

- Album nesie názov Okná dokorán. Prečo sú dokorán? Vieš to?

: Sú dokorán, aby som pustila von svoje sny.

- Kto je letec amatér?

: Ak sa pýtaš, či je to skutočná postava, tak áno. Je to muž, ktorého zlákal Atlantik. Neuveril, preto nepristál. Je to osobné, veď ty vieš. Vyvetrala som ho z hlavy, keď mi prišla správa v sne, ktorou mi to Boh objasnil. Nie všetko chcem do tohto rozhovoru povedať. Je to svedectvo, ktoré nosím v sebe, moja viera.

- Pieseň Na ceste je silným odkazom.

: Nielen pre mňa, ale aj pre tých, ktorí sa odrazu ocitli úplne sami. Nebolo inej cesty ako tej, čo zdanlivo nevedie nikam. Chcem ľuďom odkázať, že práve ten návrat je jediná cesta. Cesta za Rybárom. „Hádam, kam ma vedieš, zneistiem. Ty nevieš?“

- Pri počúvaní piesní som sa zrazu ocitla nielen doma, ale aj v Maďarsku, v Čechách, v Indii a dokonca aj v Izraeli. Tie piesne ma dojímajú, vzbudzujú nádej, upokojujú a pri niektorých mám zimomriavky. O čom je hebrejská pieseň Roš chodeš? Čo cítiš, keď ju spievaš?

: Je to modlitba k Adonajovi. Cítim pri jej spievaní bázeň.

- Na albume v niektorých piesňach aj pískaš. Kto ťa to naučil?

: Môj otec. Veľmi sa smial, keď som sa ho snažila v pískaní napodobniť. V štúdiu mi náš zvukár Michal Pekárek navrhol, že keď bude potrebovať nahrať pískanie, osloví mňa.

- Chcem sa opýtať na tvoju kapelu.

: Sú to pekní muži a každý z nich má osobité čaro, ale ešte donedávna si obliekli na koncert to, čo im prišlo pod ruky, ale postupne som ich presvedčila, že sú krajší v bielych košeliach. Máme vynikajúcu zohratú kapelu. Sú k sebe úctiví a milí, za to som nesmierne rada. V muzikantskom svete sa o nich vie, že patria medzi najlepších. Je mi s nimi dobre.

- Pre koho je album určený?

: Pre takých ako si ty. Pre tých, čo vedia aj mlčať aj počúvať aj sa pýtať.

- Chceš niekomu poďakovať, že tento album vznikol?

: Vydavateľovi Palimu Maruščákovi - Dr. Horákovi za to, že v nás stále verí. Jardovi Svobodovi za duet „To jednou k večeru.“ Fotografke Miche Bardy, ktorá ma vie rozosmiať. Grafikovi Lukášovi Majzlanovi za to, že to od začiatku videl čisté. Rojkovcom, ktorí majú špičkové nahrávacie štúdio a postarali sa o nás po všetkých stránkach. Štúdiu Igora Baara a zvukárovi Miroslavovi Šibíkovi. Zvukovému majstrovi Michalovi Pekárkovi za jeho dobré pripomienky a nespochybniteľný vklad do tohto albumu. A hlavne všetkým muzikantom, ktorí nám na albume krásne hrajú.
Ďakujem aj synom, Krištofovi a Jonášovi. Oni už vedia...